z lásky k umeniu. (jeden)

Z lásky k umeniu som dlho premýšľala ako vytvoriť manuál pre tých čo majú radi umenie a nevedia sa v ňom nájsť.

Mnoho mojich blízkych ma občas osloví s prosbou aby som im ukázala skutočné umenie. Neviem presne čo tým myslia ale domnievam sa, že sa jedná o kvalitné umenie o umenie ktoré sa oplatí vidieť. Na porovnateľnej úrovni s prípadom prvým mi moji blízky ukazujú obrázky s obsahom, ktorý sa im zdá atraktívny.

Vo mne vždy nastane taký rozpoltený pocit, taká malá zmätenosť. Neviem ako sa v takýchto prípadoch má správne reagovať. Jednak, že by som hneď všetkým ukázala môj vkus na umenie a ľahko by som mohla pokaziť vlastné, osobité smerovanie v umení. Stále by som prezentovala vlastný pohľad na umenie, preferovala by som vlastné kritéria v umení. Tento princíp nie je podľa mňa správny.

V druhom prípade je to podobne. V hlave ma napadá čí je skutočne správne povedať pravdu, čo sa týka vybratého umenia. Aj keď sa niekto spýta na názor, myslím si. Ak si každý vyberie vlastnú kvalitu umenia nik by mu ju nemal poškvrniť, ak má s neho skutočnú radosť a je mu prínosom. Nevidím dôvod prečo objasňovať príčiny čo s teoretického hľadiska nepatrí do vysokého umenia. Myslím napríklad suvenír, alebo púťové atrakcie. Pre niečo sme si to vlastné umenie už vybrali, tak prečo po tom šliapať.

Cítim potrebu vytvoriť niečo ako manuál na umenie.

V tomto okamžiku sa nedá len tak ľahko prejsť k bodom ako nájsť to skutočné umenie. Musíme dbať na to v akom sociálnom prostredí sme boli vychovávaný, naše psychologické stanovisko k svetu je tiež veľmi dôležité, naše etnikum, poznanie je teda našou súčasťou ktorú nevieme oddeliť od seba a to je v skutku výborná vec pretože to nás spája a robí zároveň jedinečnými.

Na začiatku je najlepšie keď sme "tabula rasa" v umení. Od začiatku nie je nutné rozlišovať kvalitné umenie od toho iného umenie. Dôležité je ako vnímame to čo vidíme. Ako vnímame farby na obraze, ako vnímame dej na obraze, to čo si my sami povieme o obraze a to čo nám momentálne obraz hovorí. Snáď sa Vám bude zdať smiešne , že poznaním sa Vám zmenia videné farby na obraze, videný dej na obraze, to čo si my povieme o obraze a to čo nám momentálne obraz hovorí. Ešte ma asi vysmejete aj za túto perlu na záver. Koniec Vášho vnímania krásy obrazu je jeho cena.

Je nutné objasniť Vám moje zmýšľanie. Bez základu v umení ste ako malé dieťa, ktoré ide skúmať niečo nové teda SVET. Presne tak to funguje s umením. Ak dieťaťu nepoviete, že slnko je žlté, dieťa Vám nikdy nepovie na žltú farbu, že je slniečková. Nepridá farbe takúto hodnotu. Človek ktorý nemá vedomosť o umení, pri vnímaní obrazu vidí farby, vidí ich tak ako sa to naučil v škole. Napr. farba biela, farba červená. Nekladie si otázku prečo bola použitá na obraze presne tá konkrétna farba. S poznaním fyziky, symboliky a psychologického výkladu farieb si človek začne obraz vysvetľovať hneď inak.

Na začiatku je teda otázne či s poznaním strácame vlastný názor a vnímanie. Do akej miery sa chceme nechať ovplyvniť. Akú cestu na vnímanie umenia si vyberiem. Ako náhle si začnete myslieť akou cestou sa chcete vybrať prestúpite do iného levelu.