VEČIEROK

VEČIEROK

O kultúre a ne-kultúre. 

Je asi najväčší čas sa zamyslieť čo je kultúrne a čo ani náhodou nie. Mám taký pocit, že nie všetci musia súhlasiť s mojou kultúrou. Ja so sebou celkom súhlasím a tak si dovolím pár kritických vyjadrení. Kultúrne je napríklad vydať sa na cestu za kultúrou. Kultúrne sa vyberiem MHD. Tu jednoznačne natrafíme na niekoho najkultúrnejšieho. Buď ten dotyčný kultúrny má odor pavilónu opíc v Zoo, alebo si všetci vypočujú jeho beznádejne nevyriešiteľný problém. Po tom ako sa otrasiete z týchto vecí a nadýchnete sa vzduchu stihnete prejsť za vecou ktorá Vás má obohatiť. Vy máte tiež ten názor, že si idete občerstviť svoje zmysly. Tak sa sem tam zastavíte v kultúrnej inštitúcii. Vy chcete počuť na úvod niekoho talentovaného. To je kultúrne. Niekto má iný názor a nahlas to rozkrikuje okolo seba s tým zámerom aby sa to čo najskôr organizátor dozvedel. To je nekultúrne. Potom plný elánu chcete počuť aj múdre slová. To je v úplnom poriadku a je to kultúrne. Samozrejme nik nemusí mať rovnaký názor ako vy sám. Ale maximálne nekultúrne je to, že sa Vám do ucha dostanú všetky drísty a drby o tom kto pre Vás rozpráva múdre slová. Po tom ako sám seba musíte znova namotivovať aby sa Vám podujatie páčilo, začnete ho vnímať. Viete čo, tu si to užívajte, pretože všetci stoja pri jednom mieste pri občerstvení a vy si môžete vnímať to čo chcete. A hlavne máte  aj pokoj. To je kultúrne. To nekultúrne netkvie v tom, že niekto je smädný a má chuť na  malú jednohubku. Tkvie to v tom, že tí naši najkultúrnejší hodnotia kultúru podľa toho koľko sa im do toho gágora dostane. Hneď ako opustia podujatie netušia kde a prečo tam boli, ale akcia bola výborná pokiaľ sú sýty a ožratý. Záverčne perly sú presne od tých, najviac ožratých. Vás odchytia a pome do vesela komunikovať. Ja, Vy, My kultúrny sa necháme nalákať na tieto scestné debaty. Tí ožratí spustia múdrosti. A verte či nie ste napríklad na koncerte a nájdete tam numerológa, športová aktivita, bude tam numerológ, vernisáž numerológ. Všade bude niekde nejaký "etnopribrzdenec." Vždy tí ožratí nadväzujú komunikáciu. Ale nie ohľadom tej danej veci o ktorej by ste sa aj chceli porozprávať, pretože kultúrne Vás zaujíma názor iných ale nie vypočujete si numerológa. POČÚVAJTE ma poriadne. Všetky večierky sú kultúrne. Je skvele, že máme záujem. Chceme podporiť, Chceme sa dozvedieť, vidieť, počuť. To je krásne kultúrne. Ale rozsiahle debaty o dostatku pagáčov a vína a ostatných najviac dôležitých vecí asi treba rozoberať s tými čo to chcú rozoberať. Skôr podľa potreby kdesi v súkromí. Nie všetkých zaujímajú tie neskutočne chyby v kultúre, ktoré oni majú.  

Tímea Golasz

 

Tímea Golasz

so Spoločnosťou Artem nás srdečne pozvali na výstavu umelkyne Tímeii Golasz, Viem prekvapiť.  Vernisáž sa uskutočnila dňa 11. marca 2013 o 18:00 hodine. V pristoroch Pálffyho paláca v Bratislave na Zámockej ulici. Kurátorom výstavy je PhDr Luboslav Moza.

 Tímea je mladá umelkyňa, ktorá síce študuje na vysokej škole pedagogickej ale až tak ďaleko sa neodklonila od svôjho skutočného poverenia na tomto svete. Je študentka katedry výtvarnej výchovy. 

Timi je vám taký človek kterého len tak ľahko neuvidíte. Keď som ju prvý krát zbadala bola veľmi prívetivá a mimoriadne milá aj keď je slovenčina nie je najlepšia. Ale o jej dobrej povahe by sa dalo písať mnoha a ešte veľa. Skrátim to! Je úplne po slovensky ticho a usmievavá. (dobre to myslím) V podstate mi Timi spravila veľkú radosť, keď som sa vrátila zo stáže bola to prvá udalosť na ktorú som sa vybrala. Ako vždy moja poblúdená maličkosť zablúdila a prišla som na vernisáž na tesnotku. Hudobný doprovod už spieval a hral. Vôjdem do dverí a tam ma čakal sprievod ľudí. Neviem ako tí v predu ale tí v zadu neboli nadšený. Pripomienky typu je tu strašne veľa ľudí. Je tu zima a aj opačne som počula sa mi uštedrilo aj niekoľko názorov na Timi vernisáž. A tu som si povedala vitaj naspäť doma mladá dáma. Názor prvý: bola to pani v dôchodkovom veku. Nemôžem ju odcitovať ale snáď parafráza postačí. Zas len tie americké piesne hrajú, ako keby sme nemali my vlastné. To je strašné, strašné. Potom sa pani vzdialila od davu smerom von a neskôr sa drzo nahlas pýtala kade - koho kto je ukradol výkres. Názor druhý: Pán tesne pred dôchodkovým vekom sa pýta kde sú pagáče a víno. Nevidel ich a už ho potom tiež nik nevidel. Tam vzadu dobrú náladu udržiavali Timi kamaráti a niekto z pedagogického zboru PFUK, kVV. To je čo? Pre mňa bomba a šok. Na umenie sa nik nepýta, ohromne nezaujmavé keď tam nie sú pagáče. Ale nakoniec sa to ... oddelil plevel od zrna a boli sme na celkom kultivovanej vernisáži.

Timi výstava Viem prekvapiť, nebola výstava umeleckých diel par excellence. Vykresové formáty, akási nesúrodosť v názore na tvorbu. Zo všade všetko a veľa. Nebola to úplna katastrófa ako sa to z prvého riadku môže zdať. Ja aj viem prečo. Timi je študentka, ja mladá a je geniálne to, že skúša, hľadá a nachádza sa. Je geniálne na nej to, že maľuje na hoc čo a nebojí sa vystaviť a prezentovať sa. Naučiť sa na poriadnej škole nie na teórií, ktorú jej poskytuje VŠ. Nečaká na žiadných mecenášov aby si ju niekto všimol. A pritom to najgeniálnejšie je to, že pracuje. Ona pracuje stále, stále sa snaží a ja verím v to, že Timi čas príde, keď už bude "veľká a vyrastená." Ona naše oči ešte bude tešiť, ona naše zmysli ešte rozochveje. Chce to už len čas. A my jej budeme raz vďačný za jej tvorbu.
Ja som sa rozhodla plno ju podporiť a celkový môj osobný verdikt nad jej výstavou znie Timi skvele a bolo mi cťou sa zúčasniť sa toho krásneho večera.

 SLOVENSKÉ NÁRODNÉ MÚZEUM

SNM sa nachádza na Vajanskom nábreži. Pôvodom sa nábrežie nazývalo Nábrežie ostrova Grosslinga. V polovici 18. stor. sa začala jeho výstavba a v 19. stor. sa stalo prístavisko a sídlo paroplavby. V tom istom obdobý tu viedla trať aj konskej železnice z ktorej sa postupom času stala východisková stanica električkovej trate do Viedne. Súčasnú podobu dostlalo v 2. pol. 19. stor. výstavbou neoslohových budov. Námestie je pomenované podľa spisovateľa S. H. Vajanskom. Len aby som nezabudla je tu SNM. Jeho budova bola postavená v roku 1924 - 1928 podľa projektu M.M. Harminca, autor napodobuje antické chrámové stavby čo sa v tomto období dialo skoro stále, "čiže vo svete nič extra len také pekné v Bratislave vítane s úspechom a obdivom." Do dnešnej doby sa na tomto mieste nachádza prírodovedecké expozícia. 

V tomto prípade už disponujem so základnou info a zaujalo ma toto.

Keď ja prídem do SNM tak prvé poschodie je pre mňa vždy veľká nutnosť. Nabalila som si kamošov, že si ideme užiť čo nám Dunaj skrýva a zahrať sa hru, kto už videl medveďa hnedého vo voľnej prírode. Len tento krát prvé poschodie bolo pre mňa tá najlepšia časť. Vlastne aj pre mojích kamošov. Najprv pár fotiek na štýl National Geographic a po ních to prišlo. Výbuchy smiechu a spontálne vykrikovanie "aha, to si ešte pamätám." "S tým som sa ešte hrával." "Takto to vypadalo na Stojáka, presne, malej Silvii kofola lebo bola dobrá u lekára a tatinovy treska a malé pivo." Toľko reálných spomienok na jednej kope a vy sa tam prechádzate a neviete či sa máte smiať, či plakať alebo si len tak sadnúť a začať sa hrať so všetkým čo máte okolo seba. Alebo si len tak privoniať k veciam čo tam vidíte. Však je to také normálne. Myslite si, že sú vaše, však ste také mali. Iba že teraz vám ostáva sa len preisť pomedzi ne a vrátiť sa v mysli časom zas naspäť a mať to imaginárne fun. Táto expozícia nie je o tom aby ste si všimli ako Darwin opisuje evolúciu v ponímani SNM. Predsa to nie je tak dávno, že tie veci sú stále také pevné a večné. Aj tie spomienky sú večné?  SNM trafilo klinčekom moju hlavičku a opäť ma donútilo opustiť moju prvú horolezeckú stenu = babkinu obývačkovú zostavu. Keď som z expozície milo prekvapená a trendy je teraz myslieť v prítomnosti asi sa nedokážem len tak vzdať svojho detského fun, vlastnej identiti a dúfam, že niekoho múdreho ktorý sedí tam na najvyššiom tak ho napadne aspoň malú časť nechať 60. roky v stálej expozíci aby som si minimálne mohla občerstvovať svoje detské imaginárne fun do konca svojho života.