Art In

 SLOVENSKÉ NÁRODNÉ MÚZEUM

SNM sa nachádza na Vajanskom nábreži. Pôvodom sa nábrežie nazývalo Nábrežie ostrova Grosslinga. V polovici 18. stor. sa začala jeho výstavba a v 19. stor. sa stalo prístavisko a sídlo paroplavby. V tom istom obdobý tu viedla trať aj konskej železnice z ktorej sa postupom času stala východisková stanica električkovej trate do Viedne. Súčasnú podobu dostlalo v 2. pol. 19. stor. výstavbou neoslohových budov. Námestie je pomenované podľa spisovateľa S. H. Vajanskom. Len aby som nezabudla je tu SNM. Jeho budova bola postavená v roku 1924 - 1928 podľa projektu M.M. Harminca, autor napodobuje antické chrámové stavby čo sa v tomto období dialo skoro stále, "čiže vo svete nič extra len také pekné v Bratislave vítane s úspechom a obdivom." Do dnešnej doby sa na tomto mieste nachádza prírodovedecké expozícia. 

V tomto prípade už disponujem so základnou info a zaujalo ma toto.

Keď ja prídem do SNM tak prvé poschodie je pre mňa vždy veľká nutnosť. Nabalila som si kamošov, že si ideme užiť čo nám Dunaj skrýva a zahrať sa hru, kto už videl medveďa hnedého vo voľnej prírode. Len tento krát prvé poschodie bolo pre mňa tá najlepšia časť. Vlastne aj pre mojích kamošov. Najprv pár fotiek na štýl National Geographic a po ních to prišlo. Výbuchy smiechu a spontálne vykrikovanie "aha, to si ešte pamätám." "S tým som sa ešte hrával." "Takto to vypadalo na Stojáka, presne, malej Silvii kofola lebo bola dobrá u lekára a tatinovy treska a malé pivo." Toľko reálných spomienok na jednej kope a vy sa tam prechádzate a neviete či sa máte smiať, či plakať alebo si len tak sadnúť a začať sa hrať so všetkým čo máte okolo seba. Alebo si len tak privoniať k veciam čo tam vidíte. Však je to také normálne. Myslite si, že sú vaše, však ste také mali. Iba že teraz vám ostáva sa len preisť pomedzi ne a vrátiť sa v mysli časom zas naspäť a mať to imaginárne fun. Táto expozícia nie je o tom aby ste si všimli ako Darwin opisuje evolúciu v ponímani SNM. Predsa to nie je tak dávno, že tie veci sú stále také pevné a večné. Aj tie spomienky sú večné?  SNM trafilo klinčekom moju hlavičku a opäť ma donútilo opustiť moju prvú horolezeckú stenu = babkinu obývačkovú zostavu. Keď som z expozície milo prekvapená a trendy je teraz myslieť v prítomnosti asi sa nedokážem len tak vzdať svojho detského fun, vlastnej identiti a dúfam, že niekoho múdreho ktorý sedí tam na najvyššiom tak ho napadne aspoň malú časť nechať 60. roky v stálej expozíci aby som si minimálne mohla občerstvovať svoje detské imaginárne fun do konca svojho života.