K čomu taká maľba

Hynek Martinec, Zuzana 1848, Akryl na plátne

 K čomu taká maľba.

Keď som bola v Pražskom Rudolfinum na výstave aktuálnej britskej maľby s názvom Beyond reality British painting  today som sa s nemým úžasom pozerala na obrovské plátna. S počiatku som teda nechápala prečo maľba keď je to fotka. Ako to už býva pri pedantnom oku, vybrala som sa do tesnej blízkosti k plátnam a zistila som, že je to maľba. Plné miestnosti dokonalej technickej maľby, samozrejme až na fotografiu od Damien Hirst. Môj obdiv miestnosťami stúpal smerom hore až k nadšenosti. Obdivovala som seriózne maľby okolo seba ako to zvládnu namaľovať. Niekde v tejto chvíli  sa moja myseľ zastavila a s očarenia sa stala triezva myseľ. Spomenula som si ako som vajíčkovou temperou namaľovala zátišie pre moju mamu. Na našepsovanú dosku natiahla sieť a podľa fotky štvorček čo štvorček maľovala do blba niekoľko hodín a trvalo mi ti niekoľko týždňov aby som sa dopracovala k ako tak dokonalému výsledku. Potom som si uvedomila ďalšiu vec. Že pokusy a vlastne reálna maľba tu už bola. Stáročia do zadu sa majstri snažili, raz to išlo, raz nie. Okrem toho všetkého v Americkej modernej maľbe sa hyperrealizmus objavuje koncom 60.- tých rokov minulého storočia. 

Uvažujem nad nutnosťou maľby, k čomu teraz je taká maľba a ešte je aj súčasná. Však obdivujeme veci, ktoré už boli dávno vymyslené. Klaniame sa im a pritom na tomto svete sú maľby overené kvalitou času. Nemyslím si, že čo vytvorili súčasný maliari sa stane prevratné a o niekoľko storočí sa o ich tvorbe bude prednášať tak ako napríklad o Baroku. Isté je, že existuje jeden princíp. Neviem ako pomenovať tento princíp ale je to istá paralela ktorá sa obmieňa. Nuž ... nie je časovo presná ale predsa nejaká je. Najprv nám majstri ukázali niečo nové, zlepšovali to a zdokonaľovali a potom prišla maniera vrcholu, a zas sa niekto oprel o to čo už bolo vymyslené, také tiché obdobie. Keď bolo tichého obdobia tak akurát, celý kolobeh sa opakoval. Tuším, že teraz sa súčasná maľba opiera o niečo poznané a pripravuje pôdu pre nejakú novinku, ktorá nás očarí a stane sa vynálezom doby. 

Jack and Dino Chapman, súsošie The milk of human weakness

Tak trochu inak to celé poňali Jack and Dino. Bratia, ktorý sa pri svojej maľbe opreli nie len o techniku maľby, ale aj o námet historickej maľby, a materiály historickej maľby. Ukázali nám to tak trochu na drsno inak. 

Treba si zobrať s toho všetkého to pozitívne. Prenesiem to na vyučovací proces. Momentálne je kríza a katastrofálny stav v odbore výtvarná výchova. Neustály boj s neodbornosťou výučby, ktorý sa snaží byť moderný len vďaka dvom fotoaparátom na celú školu. Čo je hlavný problém je stále téma ktorú žiaci spracúvajú. Stále už niekoľko desaťročí dookola rovnaké témy podľa ročných období, podľa sezóny a podľa toho aké prázdniny práve začínajú alebo končia. A ak sa už odborná, odhodlaná pracovnica rozhodne niečo nové a kreatívne vytvoriť a viesť hodinu ako tak inak, stretne sa s neochotou vedenia, rodičov ... . Myslím si že práve táto maľba by nám mohla byť návodom ako spracovať vyučujúci proces. Techniky zachované, zručnosť zachovaná a jedine nad čím by sa dalo trápiť je detská kreativita. To by bolo trápenie aj pre vyučujúceho samotného, aké témy sú dobré. Mám niekoľko typov ktoré sa vôbec v škole nevyskytujú. Nie sú neľudské práve si myslím, že sú najľudskejšie. Téma smrť. Táto téma je tabu v školských priestoroch sa nevyslovuje až do vtedy pokiaľ niekto zo študentov neumrie a nie je nutné aby vysvetlil triedny učiteľ na triednej hodine čo to vlastne znamená. Kritika, všeobecná. Ako si má dieťa vybrať niečo čo je skutočne dobré keď nemôže byť kritický. Áno, v šk. sa momentálne zavádza záverečné hodnotenie, kde žiaci vyslovujú objektívnu kritiku. Ale to nie je kritika na svet. Absolútne sa v šk. nemôže rozprávať o sociálnych problémoch, politike. To , že vraj žiakom nepatrí do úst. ... A cirkev, no toto. Akú mama dieťaťu nakázala takú má. Aj prvák na ZŠ môže mať na to uhol pohľadu. A posledná téma DEŠTRUKCIA. Postrach všetkých tém aj pre dospelé osoby. Nech sa páči. K tomu klasické média a máte plán výučby na viac ako jeden školský rok. Hrubá, jemná motorika, kreativita sa vo veľkom rozvíjajú. V neposlednom rade to je jediná vec ktorú chce riaditeľ školy vidieť na ročnom pláne. Presne tak ako nám to Vývinovka káže. 

Viedenská sliepka

Viedenská sliepka

 S mojím názorom nemusí nik suhlasiť. Všimla som si jeden paranormálny jav. Najprv ľudia z malého mesta sa doterigajú za "super vecami" do veľkého mesta. Vo veľkom meste je to lacnejšie a je tam toho aj viac. Viac všetkého. Tovaru, výberu, ľudí ... A paranormálnejšie je toto. Ľudia zo slovenska (Bratislava, okolie ) sa doterigá do rakúska aby si kúpili kura za 8 EUR. Teraz Vám poviem tajnosť, že hneď v Stúpave je biofarma a tiež si tam kúpite kuru za 8 EUR. Ďalším úkazom je kúpalisko v Hainbur - gu. No podobné až skoro totožné je Rosnička v Dúbravke. A my to tu máme stále hrozné a oni to tam majú také skvelé. Bodaj by nie, keď my sa chováme v zahraničí tak ukážkovo a doma ako prasatá. A oni sa ukážkovo chovajú doma a ako prasatá v zahraničí. To je taký malý rozdiel. Oni si najprv dovedú vlastné k dokonalosti a my aj začneme s akou takou úpravou a mohla by byť aj dokonalá ale sme prasatá doma tak si to všetko hneď zdeštruujeme. Však "logiš" a potom sa trieskame po hlavách, že ako je možné, že kúsok za rohom to funguje a tu nie. Raz darmo nie je všetko o vláde a o tom ako sa u nás kradne. Stádo vedie vôl a tak by každý asi mal začať od seba. 

Viem aj ja, že za rohom je to ako tak ideálne, asi tak všetko. Je to krásna krajina, krásna kultúra a ich chovanie a správanie sa tiež zlepšilo. Myslím tým, že nie všetci čo prídu a prechádzajú ich krajinou sú votrelci. Už zjavne pochopili aj oni vo svojej dokonalosti, že ak vo vlasti nechcú ani nohu cudzincov tak ich tam nevolajú. Práveže už nás chcú a teraz to moc nezvládajú. Existuje predsa niečo v čom vedia úžasní Rakúšaci na plnej čiare zlyhať.

ALBERTINA

http://www.albertina.at/en

Sú to presne tieto naj pútače a ťahače, ktoré sú v zahraničí do blba omieľané. (upozorňujem netýka sa to len Viedne a jej Albertiny tiež aj Paríž so svojím Louvrom, Bilbao s Guggeheinom, Madrid s Prado či Londýn so svojími Tate)

No ale Rakušáci to vymysleli takto. ŽSR a ČD so spoluprácou s rozvojom turizmu sa dohodli s Albertinou. Ak sa pri kúpe lístka preukážete cestovným lístkom zakúpeným v hore uvedených spoločnostiach dostanete zľavu z ceny jedného vstupu. To je skvelý nápad. Až kým vedenie Albertiny neponúkla fakultatívne zájazdy a nepredala ich cestovným agentúram. Agentúry spravili hneď nábor škôl, domovou dôchodcov a iné sociálne spolky a šup na výlet. K tomu sa musia prirátať hory nadšencov z Európy, Ázie, Ameriky a samostatne z Ruska. Vynechávam zámerne Austráliu a Afriku pretože tí štatisticky až taký veľký záujem nemajú o Európu všeobecne. Počítajme ďalej, plus domáci záujemcovia a už tu máte miliardu ľudí. Toto sa im stalo presne na naj udalosť Albertiny. K výstave Impresionistov. ( http://www.cas.sk/clanok/131525/video-unikatna-vystava-impresionistov-je-na-skok-od-bratislavy.html ) Stala sa im taká vec, že hordy návštevníkov museli ostať stáť na ulici, a keď sa dostali do vnútra na výstavu druhá pol miliarda ľudí si sebe navzájom zavadzali. Tak tu to máme v čom sú naši drahý susedia nedokonalý. Ale to sú Rakúšaci oni sa stým čo skoro naučia pracovať a už zas budu na sto desať percent dokonalý. 

Musím podotknúť, že názor je môj aj postreh je čisto autorský, ktorý vznikol na základe rozprávania s Historičkou umenia Doc.PhDr. O. Badalíkovou, Ph.D.

IN. MÉDIA.ART

Je také  zoskupenie. Zoskupenie z Martina, čo je také malé mesto na Strede slovenska, neďaleko severu. Martin si isto každý pamätá ako historické centrum Slovenskej vzdelanosti. Zoskupenia historikov, spisovateľov a národných činiteľov. A potom sa aj v mojom rodnom Martine nedialo nič. Iba sa postavili strojárne a všetci povinne strojárňovali. Kultúra sa dostala na nulu, a dloho nulová ostala. Však treba podotknúť, že zas až taká nula cela nič tu nebolo. Vždy sa konali Bienále fantázie, aj festival sme mali. Postupne sa pripájali občianske združenia a začali celkom dobre fungovať aj slávnosti a spolu stým späté aj sprievodné akcie, ktoré boli kultúrne viac ako jarmoky. 

Zaujímavým spolkom je práve IN.MÉDIA.ART kde je "predpokladám" najväčším iniciátorom Mgr. V. Báthory. Jeho aktivita a chcenie vytvoriť platformu umenia v Martine je fascinujúca. Pozbieral známych kamarátov a v dobrom slova zmysle zapojil všetkých, ktorí by mali byť v podobnom združení. V.B. aktivita sa začala prejavovať už na Škole úžitkového výtvarníctva v Ružomberku, kde ochotne v rámci voľného času vytvoril niečo pre študentov, teda bola to súťaž. Súťaž s názvom SONDA. Tu je nutné podotknúť. Pubertálnych študentov je nutné dokopať k aktivite, je to celkom normálne. Pretože je to celkovo zdravý prejav a dá sa sním omnoho lepšie pracovať ako s neochotou dospelých ľudí hlavne tích čo sedia na tróne a namiesto zlepšovania si kráľovstva si ho kazia. (ešte vo výsledkoch najlepších umeleckých škôl v roku 2012 sa ŠUV v Rk môže pýšiť prvenstvom ale ak to pôjde takto tak .... ) Ale človek rozumný keď vidí, že sa na tomto bojisku bojovať nedá.  Zobral V.B. nohy na plecia a šiel združiť in.M.Ar. V roku 2012 bola výstava. O tej teda písať nebudem, pretože som ju preležala v nemocnici ale chystá sa nová. Nová a údajne by mala byť veselšia. Jej nádherný názov alebo téma " zrodenie " už evokuje, že to bude výstava plná emócii a dovolím si predpokladať aj vášeň v nej. Sama sa chystám ako taký už momentálny ale stále nie mentálny Bratislavčan prispieť  triptychom s názvom Milovanie maľovanie. O tom ako a čo sa bude diať sa možno dozvieme, ale na všetko treba čas. To nie sú moje slová a ani slová Renáty Jančovej ale naučila ma ich, tak ich budem akceptovať a o dianí Vás informovať.  

https://www.facebook.com/pages/inmediaart/540784765931729?fref=ts

svetlá výnimka

Svetlá výnimka

Začnem netradične. 

" Oblékl si svoje najlepší šaty, urovnal si krajkové manžety a nonšalantně mávaje hulkou se zlatým knoflíkem předal řediteli západních drah svoji navštívenku. Úředník ztuhnul a okamžite jej přijal. Vysoce postavená osobnost prosila svého návštěvníka, aby přijal místo a ten se představil jednoduše slovy:  "Jsem malíř Claude Monet." Ředitel o umění nic nevěděl, ale netroufal si to pŕiznat. Na okamžik ho Monet nechal v rozpacích a pak mu sdělil velkou novinu: ,Rozhodl jsem se malovat vaše nádraží. Dlouho dobu jsem se nemohl rozhodnout, jestli mám vybrat Garde du Nord nebo vaše nádraží, ale teď se mi zdá, že to vaše je stylovější, , Monet prosadil vše, oč mu šlo. Vlaky byly zastavený, nástupiště uzavřena, lokomotivy naplno roztopeny, takže chrlili dým, jak se to Monetovi líbilo. Tyransky se usadil na nádraží, maloval po celé dny uprostřed obecného vytržení a odešel s pul tuctem obrazu.

Claude Monet, La gare Saint-Lazare, Arrivée d´un train, 1877. Olej na plátne, 83,1 x 101,5 cm. Cambrige (MA), Courtesy of the Foog Art Museum, Harvard University Art Museum.

citované s
Christoph Heinrich: Claude Monet (1840 - 1926) Zachycení proměnlivé tváře skutečnosti. Tachen/slovart, 2011, ISBN 978-7391-534-6

Hneď po tom ako vymrela kvalita sveta a stali sme sa len atrapami to bolo aj tak v umení. Na slovensku bol underground v Košiciach. A v Košiciach bolo viac kvalitného umenia ako si vieme predstaviť. Ale za to v Bratislave v našom "hlavnom", podľa Aggie Daniel " To sú tí Vaši kamaráti" bolo umenia strašne veľa, ale kvalitného bolo a je ako šafránu. Tu síce, no... koniec koncov ako všade, ale tu je komunita nastavená tak smiešne, že pokiaľ nieste potomok a nevlastníte zvučné meno musíte minimálne niekoho poznať. V kruhu našich naj - umeleckejších je to na ostré lakte. Tak vytvorený kruh z vonka pre nás ako nedobytný múr vo vnútri taký prehnitý. Asi je aj miestne to, že medzi seba nechcú prijať nikoho. Zjavne tak robia službu, nám alebo iným. A potom vznikol problém. Starí nechcú mladých a mladý nechcú nikoho iného a kruh prehnitosti sa opakuje. Vždy bol taký a vždy bude taký. Existujú aj majstri svojho ... a sú podporov pre tích ktorí sa chcú vyhnúť takémuto "super okruhu."   Claude Monet nech sa Vám stane príkladným vzorom ak to cítite podobne aj vo vašich kruhoch. Nech Vás neodradí od cesty

Ako Martin Benka otvára oči

Martin Benka (1888 - 1971)

Tvorca slovenského mýtu v maľbe. Nie som si istá či treba túto známu osobnosť opisovať a písať niečo o jeho živote, keď informácie sú o ňom  tak ľahko dostupné. Každý sa môže pokúsiť si spraviť teda vlastný úsudok. Ak by náhodou niekto potreboval zdroj info. Pripájam celkom dobre premyslenú stránku. ( http://www.nedbalka.sk/stala-expozicia/zoznam-autorov/martin-benka )

Raz keď som išla do SNG s prof. PhDr. Erichom Mistríkom, CSc. na expozíciu s názvom To najlepšie čo doma máme mi práve ona a Martin Benka otvorili oči. Už na strednej škole sme sa učili o veľkých maliarov doby celej Európy, sveta a v predposlednom ročníku niekde na konci podrobnejšie sme rozoberali na hodinách dejín výtvarnej kultúry aj slovenských majstrov. Ale taký slovenský majster ako bol M.Benka sa predsa pozná ako tak už od detstva. Aj na vysokej škole v prvom, druhom a ani v tretiom ročníku mi nik nepovedal celú pravdu. Benka ostáva stále najlepším maliarom Slovenskej Republiky. No však už  vo štvrtom ročníku mi musel otvoriť oči a objasniť situáciu pán Mistrík. Že nie všetkých vedomosti a zachovalý názor, ktorý nesie kus pokory a úcty k M. Benkovi je správny. Pán Mistrík sa zahral so mnou a chrstol mi priamo z očí do očí túto vetu. "Je to národné umenie?" Ja s mojimi vedomosťami som automaticky odpovedala. Áno, však je to náš národný umelec. Pán Mistrík spustil na mňa sto ďalších otázok a nakoniec som pochopila, že z blízka maľba je nepodarená a národná je iba tak trochu a to tiež len preto lebo viem, že Benka ja národný umelec. Pán Mistrík ma donútil sa na to všetko pozrieť tak detailnejšie. 

výrez z obrazu Čistý prameň

Pán Mistrik v chvate vytiahol A4 - kové papiere priložil ich k obrazu a spustil plejádu ďalších sto otázok. Verte či nie teraz sa pozerám na právoplatného černoch z Afriky. Čo znamená okolo 4000 km vzdialené krajina do ktorej trvá cesta autom zhruba 54 hodín. Právoplatný černoch ma so slovenskou národnosťou toľko spoločné asi tak presne toľko koľko km. sa do tej krajiny cestuje. Postupom ma presvedčil aj o krajine v pozadí za "černochom." Otázka kde mi máme takéto kopce? Som kontrovala otázkou. Tak prečo má kroj. Pán Mistrík sa síce nazačal smiať pretože ma nechcel uraziť a ticho sa ma opýtal, ako som prišla na to, že ten odev je skutočný slovenský kroj. (nie je slovenský, je len možno z bavlny) Tu som bola stopercentne presvedčená o pravde ktorú mi ukázal. So smiechom som sa pobavila na tom aj spolu sním, že máme národného černocha. 

Neviem ako Vy ale ja sa na umelecké diela od ponaučenia pozerám tak trocha inak a už sa nenechám ukecať žiadnou odbornou i neodbornou literatúrou. Je správne mať poznatky, ja správne poznať iné názory, ale je dobré keď sa nenecháte uchlácholiť a byť sa do srdca. "Aby sa nám nestalo, že si národne popletiem s černochom."

My, Self, MySelf Tak trochu inak.

 Ak mate na sociálnej sieti tri kontá s alter egami tak potom to môže znamenať, že ste sám sebou, alebo sa tri krát nudíte, alebo ste zrelý akurát tak na psychiatriu. Zo všetkou úctou k terajšej kultúre si myslí, že čo je veľa to je moc.

My

Na počiatku mi bolo jasne, že ak sa budem vyhýbať sociálnym sietiam tak to riadne pokašlem. Skúšala som sa im vyhýbať ale žiaľ doba sa mi nevyhla. Teraz neviem či žiaľ alebo na šťastie ma to chytilo a som priateľka s mojimi priateľmi na sociálnej sieti. Keďže svoj okruh priateľov považujem za rozumných ľudí nebála som sa divočiny a toho, že by mi to celé nejako mohlo prerásť cez hlavu. Práve na opak som príjemne informovaná a nestrácam prehľad. Vlastne ak to všetko zoberiem s nadhľadom v dnešnej dobe je skôr lepšie akceptovať SS. A SS môže príjemné dopĺňať vašu osobnosť. 

Self

Po počiatku a hneď potom ako Vám trocha začne kvapkať na karbit sa Vám môže stať následovné. Ak máte pocit, že súkromná persóna môže mať vyše 400 priateľov za priateľov, tak sa teda mýlite. Osobne ich nazývam zberači. Netuším či si je človek schopný zapamätať toľko tvári. Ale je to jeho vec. Zberači sú Vám už taký "Self", že nám ukážu čo mali na raňajky, obed a večeru, kde ju mali a s kým ju mali. Ale to kde ju pôjdu vylúčiť z tela za to sa hanbia. Samozrejme tiež obohacujú Váš život o to čo si kúpili a aké majú nové nechty či make - up. No všetko zaujimavé a potrebné pre život. Takáto verejná a pri tom dobrovoľná kastrácia je na pováženie, pobavenie a zamyslenie sa. Môžno aj nad vhodnosťou niektorých príspevkov. Viedenský expresionalisti tu už boli hneď po Druhej svetovej tak teda už asi také kastračné príspevky nie sú vhodné. 

MySelf

Táto kategória SS ľudí je podľa mňa už zo všetkého na nervy. Viac alter ego na viacerých SS je ešte tak dobre a stráviteľné. Aj tak by sa v tom zdravý človek nevyznal. "Moje ALE" viac alter ego na jednej SS. Och stíha to niekto sledovať. Ako sa v tom všetkom zoradia. Nezabudnú na niečo. Ako mená, heslá, kde kto je? Kde čo treba prispieť a hlavne s ktorého konta.

Carl Gustav Jung (1875 - 1961) sa nám asi zbytočne trápil aby to stačilo aspoň na jednu sto ročnicu. Jeho bytostné Ja, ktoré v analytickej psychológii je uvedený ako archetyp sa nejako rúti. Psychická celosť bytosti sa nám na SS celá rúti a tak trocha rúti i celkom pekný objav. Na túto dobu mala negácia, ktorá sa zas potvrdí a potom neskôr vyvráti. Som len zvedavá ak to pôjde takto ďalej či v spoločnosti bude normálne mať poruchu osobnosti a nebudeme to brať za chybu niekde v našom programe.

niečo z ENTRAVE, 2013

Vyberte si čo chcete a rozhodnite sa.

O filme ktorý vznikol v roku 2013, ktorý trvá tak trochu krátko, kde profesionalita hercov spočíva nie v ich akademickom vzdelaní ale v autenticite študentov sa zhoduje geniálne. Zhoduje sa so svetom, kde je štýl potrebný, teda teraz je to takým normálnym. Pretože teraz je to tak, že každý chce byť ... . V tom spočíva aj taký malý problém bytia a žitia. Myslím, že to je každého problém a každý si ten svoj trendy život trávi ako vie.

Vo filme sa celkom dobre číta charakter Hlavného hrdinu. Je to mladý muž milujúci svoje okolie, "ľudí." Žije si okolo nich a to hlavné je, že si vo vlastnej predstave a v hlásaní Humanizmu v modernom zmýšľaní súčastného človeka pozoruje svoje objekty, lásky. Pohybuje sa mestom bezpohlavne hľadá svoje túžby, používa ich cesty, návyky, vžíva sa s ich životom ale nikdy nenadväzuje s nimi kontakt. By ste si povedali, že je PLYTKÝ, no možno, BEZPRÍZORNÝ nuž, ale Miluje tak koniec koncov je tak ako to má byť. Mám však taký poznatok so svojho pozorovania. Sme natoľko humánny a natoľko nám je vkladaná láska do výchovy, že sme akosi zabudli mať radi a milovať ale skutočne. Beháme po pekných parkoch v peknom odeve len preto, že začali vyrábať pekné bežecké tenisky. Páčia sa nám ľudia ktorý majú značkové oblečenie. Potajomky ich milujeme, obdivujeme. A keď sa nám nepodarí byť presne taký ako oni stane sa nám životný burnup. A nech si vraví kto chce čo chce aj naturálny ľudia to tak majú. Ide len o to do akej miery nás pohltí chtivosť a chamtivosť za pekným. Čím viac si posadnutý cudzím životom tým viac nežiješ. To je celkom aj smutné. 

Je zaujímave, že všetci na okolo budú tvrdiť, že to nejde a potom sa nájde jeden Blbec, ktorý o tom nevie a spraví to. (Albert Einstein)

Secesia na Billboarde

V našom hlavnom meste sa ocitla Secesia na billboarde. 

V GMB konkrétne v Mirbachovom paláci sa koná od 8. Marca roku 2013 výstava pod názvom UMELECKÉ POKLADY. SECESIA.  Pre istotu pripájam aj odkaz ak by Vás to zaújmalo. 

http://www.gmb.sk/sk/exhibition/detail/umelecke-poklady-secesia. 

V meste Umelecké poklady, Secesia

Už vyše dva mesiace sa po celej Bratislave týčia nažhavujúce mňa billboardy, ktoré vydáva GMB.  Celé mesto poobliepala malými a aj veľkými plagátmy na tých najlukratívnejších miestach, ktoré sa pre propagáciu dajú zohnať. Lákadiel na výstavu zasvetenej Secesii je tu mnoho. 

Secesia je tak trochu posledný jednotný štýl na prelome 19. a 20. - tého storočia. Tento posledný univerzálny sloh zasiahol, architektúru cez všetky výtvarné média až po dizajn odevov a interiérov čiže aj nábytok a tak ... . No nič také som na výstave nenašla. S veľkou pravdepodobnosťou ani GMB stým nechcela rátať. V tom čase bola Secesia aj životným štýlom. Takto štýlový bol aj asi najznámejší secesista pochádzajúci z Čiech s menom Alfonz Mucha. (obr. Alfonz Mucha), ktorého si zvolili za ťahúňa výstavy GMB. No nedodali nič nové, za to stavili na isté istoty. "Však oni si poznajú svôj národ."

Mňa na tom všetkom pobavila reklama ako hovado. Všade som ju videla od Dúbravky po Ružinov ma GMB vábila, lákala, volala ma a vítala ma. Ja som sa teda išla pozreť na mňou už vopred sperfekcionalizovanú výstavu. " Nemôžem tvrdiť, že to bola strata času. To teda nie! Bolo mi tam príjemne." Ale pre mňa to nebola výstava hodná takého lákadla. Tak ma trocha zaskočila tá rozsiahla propagačná kampaň GMB a potom som tam videla to, čo tam je. 

V mojom prvom rade Alfonz Mucha. No samozrejme bez neho by to nemalo zmysel. Však široká verejnosť by ani nespoznala čo je to Secesia a kampaň by bola v kýbli a okrem toho by to mohlo ľudí zmýliť a pobúriť.  Notorický známe plagáty v nie originálnom stave, čiže pretlačky bez návrhov a postupov. Plagát tej doby je síce nádherný a hodnotný ale GMB sa mohla posnažiť o viac malieb a ukázať nám druhú tvár tohto Secesnáho magnáta. Ja Vám neviem, Mucha s jednou olejomaľbou naplnil celú miestnosť. No nebola som potešená. Léž,  ostatné miestnosti tiež neboli žiadná sláva, ale  pre moje oko som si tu našla presne tri obrazy ktoré spĺňali moje kritéria, ktoré dodali ako taký šmrnc týmto Umeleckým Pokladom. Keď som už pri tom musím podať chválu na Ladislava Medňanského. Ten sa tam týčil, áno je to pán.

V mojom druhom rade. Koľko reklamy si užila výstava Secesia, jej priestor a rozloha je malá, skôr komorná smiešna v tom, že aká je malá tak sa na nej nachádza tak málo kvalitných diel. Neviem od kedy sa v umení dodržiava takáto úmera, no dúfam, že sa s ňou nebudem stretávať často.  S počiatku som si povedala, že tá reklama za to nestojí. ALE ... Ale stojí aspoň sme všetci boli informovaný čo sa deje a už len skĺbiť kvalitu propagácie a exibície a je to dokonalé. 

Neviem kde nastala chyba v GMB, či kurátor vytiahol všetko čo našiel v archíve a nepodarilo sa mu tocelé niako skoordinovať. "Alebo čo sa vlastne stalo? "  

TROCHA TAKÉ SLOVENSKÉ

Tak  ako opice.

V zahraničí je zrušený titul Profesor a Docent. Ano, ano ale isto je na to tam v zahraničí nejaké super - skvelé vysvetlenie. Ale také ako nám Mysliteľ vymyslel na Slovensku s takým sa asi ťažko stretnete vo svete. 

Dôvod aby titul bol zrušený je: Zabránenie štúdia na vysokej škole len pre to aby študenti neštudovali kvôli titulu, ale kvôli vedomostiam. Ja na to len 3 - krát ha a akosi zabudli na motiváciu. Teraz pracujem so serióznou informáciou. Pri tom nepoznám nikoho vo svojom okolí, kto študuje pre niečo iné ako pre titul. Samozrejme keď sa chceme stať odborníkom v odbore, študujeme preto aby sme sa to naučili, ale ocenenie v podobe titulu si každý váži a cíti zaň zadosťučinenie. Predsa je to jeho odplata za snahu, čakanie, prežívanie na škole. 

V podstate je toto oddôvodnenie zrušenia titulov, riadná hlúposť. Pretože. Najprv naberú na VŠ stovky študentov. Aj pre to lebo od SŠ počúvaju tuto hĺuposť, že VŠ je už v podstate nutná a zabezpečí Vám lepší život. Po prvom ročníku vo VŠ oddelia plevel od zrna už kadejakým spôsobom + ostanú ešte tí, ktorí si za štúdium platia. :D Hneď ako sa dostavite na prvú štátnu bc. skúšku a získate svoj titul, to Vás motivuje pokračovať. Však ste patrične odmenený. Nech sa páči. Rovnaký postup, proces, skúška a následne ocenenie a po tom ... po tom v tomto bode sa to všetko mení. Tu sa vlastne študenti stávaju chtivé svine, ktoré chcú vyššie tituly, a nie študenti ktorí si s pokračovaním v štúdiu pekne skomplikujú život sebe aj vlastnej rodine. Podľa štátu SR tu študenti netúžia po väčších vedomostiach. Nech do mňa blesk udrie presne tri krát, ak píšem hĺuposti. No idiotskejšie vyjadrenie ako toto som už dlho nepočula. 

Takže sa mi zdá, že ideme od zlého konca. To je také tradičné, pre tento štát. Malou náhodou si myslím, že ak by na VŠ postúpili so SŠ len tí, ktorí majú skutočný záujem o program tak by tomu zamedzili hneď od začiatku. 

Pán Milý Myslitel stačilo by spraviť adekvátne testy na VŠ a ak by sa to náhodou pre zvláštne prístupy výberového konania pre špeciálných študentov, niekomu nepodarilo urobiť skúšku, ak má skutočný záujem zaplatí si prihlášku opäť na ďalší rok.  To sa dá chápať ako bod jeden, ako zamedziť dej blbosti ktorú ste vymysleli. 

Takže po vzore zahraničia Milý Myslitel dostal maximálne schizofrenný nápad v tom, že nábory na VŠ sú také HŔ a potom keď si spraví 90% populácie múdrich ľudí to už je zase také PŔ. 

Snáď za výhodu môžeme považovať menej zakomplexovaných povýšeneckých profesorov a študenti budú mať menší stres.