K čomu taká maľba

Hynek Martinec, Zuzana 1848, Akryl na plátne

 K čomu taká maľba.

Keď som bola v Pražskom Rudolfinum na výstave aktuálnej britskej maľby s názvom Beyond reality British painting  today som sa s nemým úžasom pozerala na obrovské plátna. S počiatku som teda nechápala prečo maľba keď je to fotka. Ako to už býva pri pedantnom oku, vybrala som sa do tesnej blízkosti k plátnam a zistila som, že je to maľba. Plné miestnosti dokonalej technickej maľby, samozrejme až na fotografiu od Damien Hirst. Môj obdiv miestnosťami stúpal smerom hore až k nadšenosti. Obdivovala som seriózne maľby okolo seba ako to zvládnu namaľovať. Niekde v tejto chvíli  sa moja myseľ zastavila a s očarenia sa stala triezva myseľ. Spomenula som si ako som vajíčkovou temperou namaľovala zátišie pre moju mamu. Na našepsovanú dosku natiahla sieť a podľa fotky štvorček čo štvorček maľovala do blba niekoľko hodín a trvalo mi ti niekoľko týždňov aby som sa dopracovala k ako tak dokonalému výsledku. Potom som si uvedomila ďalšiu vec. Že pokusy a vlastne reálna maľba tu už bola. Stáročia do zadu sa majstri snažili, raz to išlo, raz nie. Okrem toho všetkého v Americkej modernej maľbe sa hyperrealizmus objavuje koncom 60.- tých rokov minulého storočia. 

Uvažujem nad nutnosťou maľby, k čomu teraz je taká maľba a ešte je aj súčasná. Však obdivujeme veci, ktoré už boli dávno vymyslené. Klaniame sa im a pritom na tomto svete sú maľby overené kvalitou času. Nemyslím si, že čo vytvorili súčasný maliari sa stane prevratné a o niekoľko storočí sa o ich tvorbe bude prednášať tak ako napríklad o Baroku. Isté je, že existuje jeden princíp. Neviem ako pomenovať tento princíp ale je to istá paralela ktorá sa obmieňa. Nuž ... nie je časovo presná ale predsa nejaká je. Najprv nám majstri ukázali niečo nové, zlepšovali to a zdokonaľovali a potom prišla maniera vrcholu, a zas sa niekto oprel o to čo už bolo vymyslené, také tiché obdobie. Keď bolo tichého obdobia tak akurát, celý kolobeh sa opakoval. Tuším, že teraz sa súčasná maľba opiera o niečo poznané a pripravuje pôdu pre nejakú novinku, ktorá nás očarí a stane sa vynálezom doby. 

Jack and Dino Chapman, súsošie The milk of human weakness

Tak trochu inak to celé poňali Jack and Dino. Bratia, ktorý sa pri svojej maľbe opreli nie len o techniku maľby, ale aj o námet historickej maľby, a materiály historickej maľby. Ukázali nám to tak trochu na drsno inak. 

Treba si zobrať s toho všetkého to pozitívne. Prenesiem to na vyučovací proces. Momentálne je kríza a katastrofálny stav v odbore výtvarná výchova. Neustály boj s neodbornosťou výučby, ktorý sa snaží byť moderný len vďaka dvom fotoaparátom na celú školu. Čo je hlavný problém je stále téma ktorú žiaci spracúvajú. Stále už niekoľko desaťročí dookola rovnaké témy podľa ročných období, podľa sezóny a podľa toho aké prázdniny práve začínajú alebo končia. A ak sa už odborná, odhodlaná pracovnica rozhodne niečo nové a kreatívne vytvoriť a viesť hodinu ako tak inak, stretne sa s neochotou vedenia, rodičov ... . Myslím si že práve táto maľba by nám mohla byť návodom ako spracovať vyučujúci proces. Techniky zachované, zručnosť zachovaná a jedine nad čím by sa dalo trápiť je detská kreativita. To by bolo trápenie aj pre vyučujúceho samotného, aké témy sú dobré. Mám niekoľko typov ktoré sa vôbec v škole nevyskytujú. Nie sú neľudské práve si myslím, že sú najľudskejšie. Téma smrť. Táto téma je tabu v školských priestoroch sa nevyslovuje až do vtedy pokiaľ niekto zo študentov neumrie a nie je nutné aby vysvetlil triedny učiteľ na triednej hodine čo to vlastne znamená. Kritika, všeobecná. Ako si má dieťa vybrať niečo čo je skutočne dobré keď nemôže byť kritický. Áno, v šk. sa momentálne zavádza záverečné hodnotenie, kde žiaci vyslovujú objektívnu kritiku. Ale to nie je kritika na svet. Absolútne sa v šk. nemôže rozprávať o sociálnych problémoch, politike. To , že vraj žiakom nepatrí do úst. ... A cirkev, no toto. Akú mama dieťaťu nakázala takú má. Aj prvák na ZŠ môže mať na to uhol pohľadu. A posledná téma DEŠTRUKCIA. Postrach všetkých tém aj pre dospelé osoby. Nech sa páči. K tomu klasické média a máte plán výučby na viac ako jeden školský rok. Hrubá, jemná motorika, kreativita sa vo veľkom rozvíjajú. V neposlednom rade to je jediná vec ktorú chce riaditeľ školy vidieť na ročnom pláne. Presne tak ako nám to Vývinovka káže.