Nová koncepcia

Moja priateľka sa ma opýtala či chcem ostať v Bratislave. Odpoveď znela NIE, rozhodne NIE, chcem isť späť do Martina. Bez snahy a len tak mi "dala" do pléna, že čo tam budem robiť tam nie je práca tam nie je nič. Ale ja si to nemyslím. Zhruba 90% percent ľudí a na smiech je aj to, že aj zainteresovaných, si myslia, že všetko sa deje v Bratislave. 

NOVÝ KONCEPT





Považská galéria umenia v Žiline, je taký silný kaliber na ktorý sa nechytá ani Slovenská Národna Galéria. 

Jej koncept sa kľudne môže rozdeliť na obdobie pred prestavbou a na obdobie po prestavbe. 

Kedže sa v tomto kraji nikdy nemrhalo financiami len pretože ich nikdy nebolo nazvyš galéria pracovala stále stým čo mala po ruke. Niečo čo je domáce a pochádza z kraja. Dôkazom je aj to, že nikdy v živote sa zbierky nebudú dať fotiť na súkromny fotoaparát. Zbierky ktoré nám galéria ponúkala boli a pochádzajú zo súkromného vlastníctva. Dal by sa tento fakt  vyčítať. Je málo prepracovaný zberateľský plán, (zberateľský problém nie je doménou PGU ale je celoslovenský. Len na porovnanie, keď už malá dedinka na Morave vlastní Věstonickú Venušu vo svojom múzeum a my tie najväčšie poklady máme v JTN je to všetko na samostatnú problematiku. Chýba nám tradícia zbierania umenia.) Hlavné je to, že sme zabudli na tých čo pôsobili v Žilinskom kraji. Samé výtvarné esá. PGU v Žiline mala a má zlato a  aj diamanty. Nikdy jej nik nevenoval takú veľkú pozornasť. 

Pre zainteresovaných čo majú prehľad, vedia že komornejšie priestory PGU su plné skutočného, kvalitného umenia. Pre obdivovateľov umenia čo navštívili  galériu v Žiline, videli to najkvalitnejšie umenie Slovenska v malom priestore a v takom počte. 

O období po prestavbe. "Ostala som v šoku. V takom v tom príjemnom šoku." Neškodná prístavba ktorá pôsobi decentne a cez deň si ju ani nevšimnete. S počiatku keď som videla plány projektu, mala som pociť invázie z nadstavby. Vo finálnej podobe tomu tak nie je . To dôležité je však dej vo vnútry. Tu sa odohralo niečo veľkolepé, niečo Európske. Hrdo sa buchnem do pŕs a budem sa byť za slovo "svetové." PGU priniesla nový koncept na počesť Majstra Vincenta Hložníka. Odohrala sa neuveriteľná hra priestoru. Priestor ktorý je svetlý, komorný a zároveň sa naň zmestia veľkorozmerné plátna Majstra. Priestor vzdušný a zároveň sa na jeho priečkách odohráva ťažký osud. Farebná hra so sterilnou bielou a koloritom Majstra spôsobuje v pozorovateľovi čistý zážitok s malieb a ako čerešňa na torte sú priznané  drevené trámy, ktoré uzemňujú a priznávaju autorstvo Slovensku alebo spôsob akým sú obrazy rozmiestnené. PGU sa nehrala na horizont vo výške očí a darmo by ste čakali rovnomerné rozostupy medzi dielami.  Všetko je tu inak, naopak.

Ďakujem odvážnemu kroku PGU v Žiline a i keď nemá punc Národnej ale má punc kvality a čím skôr to budú vidieť takto aj ostatný, tým skôr sa celé Slovensko dostane na pokročilú úroveň v koncepte vystavovania. Aj pre túto situáciu sa oplatí ostať Martinčankou, pretože nie vždy Bratislava je múdrosť národa.